Imunitný systém a imunitná obrana

Imunitný systém bojuje s mikroorganizmami, ktoré preniknú do tela. A taktiež odstraňuje bunky, ktoré sú už na konci životnosti alebo neplnia svoj účel. Imunitný systém nás chráni pred rôznymi rizikami. Bojuje proti mikroorganizmom, ktoré preniknú do tela. Ďalej môže likvidovať telesné bunky, ktoré sú na konci životnosti alebo už neplnia svoj účel (degenerované bunky). Najskôr sa pozrieme na význam imunitnej ochrany, pokiaľ už tieto bunky nefungujú správne.

Imunitný systém je komplexný systém, ktorý zahŕňa rôzne orgány a rôzne typy buniek a molekúl. V tejto časti sa dozviete, ako funguje imunitný systém, ako imunitný systém reaguje na infekcie podobné chrípke a ako môžete svoj imunitný systém podporiť.

Ako funguje imunitný systém?

Všetky živé bytosti sú vybavené rôznymi systémami, ktoré zabezpečujú ich ochranu proti vplyvom prostredia. Ľudský imunitný systém a imunitný systém väčšiny stavovcov je mimoriadne zložitý a prispôsobivý. Imunitnú odpoveď zabezpečujú dva rôzne systémy: systém vrodenej imunity a systém získanej imunity, ktoré sú zamerané na boj s patogénmi.

Odpoveď vrodenej imunity

Vrodená imunitná odpoveď slúži ako prvá obranná línia proti patogénom. Vrodenú imunitu zabezpečujú fagocyty a kaskáda plazmatických proteínov označovaných ako komplement. Medzi profesionálne fagocyty patria rôzne typy bielych krviniek, ako sú monocyty, makrofágy a neutrofilné granulocyty. Tieto bunky pohlcujú patogény, bunkovú drvinu a cudzie štruktúry prítomné vnútri tela a zabezpečujú ich likvidáciu (odtiaľ pochádza ich názov požierači). Vo väčšej miere je tento proces vyjadrený formou infekčnej reakcie.

Pamäťové bunky

Pri imunitnej reakcii sa z určitej populácie B- a T-lymfocytov tvoria tzv. pamäťové bunky. Pokiaľ tieto pamäťové bunky prežijú infekciu, môžu detegovať cudzie štruktúry i po mnohých rokoch a urýchliť imunitnú odpoveď. Tento proces sa nazýva „imunologická pamäť“. Princíp očkovania je založený na skutočnosti, že sa do tela zavedú usmrtené patogény (alebo ich časti) s cieľom navodiť stret imunologickej  pamäti proti danému mikroorganizmu.

Lymfatické uzliny

Lymfatické uzliny sú zodpovedné za tvorbu a zrenie imunitných buniek (imunitných orgánov). Medzi primárne imunitné orgány patrí štítna žľaza a kostná dreň, v nich sa tvoria T- a B-lymfocyty. Medzi sekundárne imunitné orgány patrí slezina, lymfatické uzliny a slizničné lymfatické tkanivo (MALT). Lymfocyty interagujú s antigénmi v tkanivách týchto orgánov a spolupracujú s ich asociovanými bunkami. K orgánom MALT patria hltanové mandle. Imunitný systém je riadený okrem iného aj plazmatickými proteínmi cirkulujúcimi v krvi (systém komplementu) a špeciálnymi informačnými molekulami, tzv. cytokínmi.

Špecifický imunitný systém nie je ešte pri narodení úplne vyvinutý. Preto je u dojčiat a malých detí bežné, že prekonajú až dvanásť prechladnutí za rok a ich priebeh je všeobecne nekomplikovaný. Naproti tomu starší ľudia ochorejú častejšie a priebeh ochorenia u nich býva ťažší ako u bežnej populácie, pretože imunitný systém rovnako podlieha procesu starnutia. S pribúdajúcim vekom sa tvorba lymfocytov spomaľuje a telo po infekcii horšie regeneruje.

Ako odpovedá imunitný systém

Ani pri dobre fungujúcom imunitnom systéme sa nie vždy dá zabrániť prechladnutiu. Funkcia imunitného systému však ovplyvňuje priebeh ochorenia. Ak imunitný systém funguje dobre, je prítomných menej príznakov a čas ochorenia je kratší. Vírusy a iné patogény spôsobujúce prechladnutie prenikajú do dýchacích ciest a vstupujú do kontaktu s imunitným systémom. Patogénne organizmy najskôr vstupujú do kontaktu so sliznicami v dýchacích cestách. Tieto sliznice majú účinný samočistiaci mechanizmus, tzv. mukociliárny clearance. Tento mechanizmus funguje tak, že v slizničných bunkách tvorí hlien (mucus), ktorý zachytáva cudzie štruktúry. Jemné riasinky na sliznici (cilie) transportujú hlien a zachytené cudzie štruktúry do hltana, kde dochádza k ich prehltnutiu a rozloženiu žalúdočnou kyselinou.

V zime sú podmienky pre mukociliárny clearance náročnejšie. Studený vzduch môže narušiť funkcie riasiniek a vzduch ohriaty v dôsledku vykurovania spôsobí vysychanie ochranných slizníc. Následne sa riasinky pohybujú menej a môžu sa k sebe prilepiť. Ak vírusy, ktoré spôsobujú prechladnutie, preniknú na sliznicu dýchacích ciest, vrodená obranná reakcia sa pokúsi o ich neutralizáciu. Dochádza k vzniku lokalizovanej infekčnej reakcie. Navyše sa spustí adaptívna imunita. Prechladnutie môže spôsobiť množstvo rôznych vírusov, preto všeobecná imunita proti prechladnutiu neexistuje.

Ak sa vírus reprodukuje natoľko rýchlo, že počiatočné obranné reakcie tela nestačia na jeho likvidáciu, dochádza k rozvoju prechladnutia s jeho typickými príznakmi. Odpoveď na infekciu sa zosilňuje a spôsobuje bolesť hrdla, upchatý nos, suchý kašeľ a kýchanie. S postupujúcim priebehom ochorenia sa zvyšuje tvorba hlienu. Dochádza k zdureniu nosovej sliznice, spúšťa sa sekrécia a počiatočný suchý kašeľ sa mení na kašeľ produktívny s vykašliavaním hlienu. Toto je typický priebeh ochorenia a imunitný  systém všetko vyrieši približne v priebehu jedného týždňa. 

Ani pri neporušenom imunitnom systéme sa prechladnutiu nedá vždy zabrániť. Imunitný systém však ovplyvňuje priebeh ochorenia  a pri jeho správnej funkcii je príznakov menej a čas ochorenia je kratší. U ľudí s oslabeným imunitným systémom sa naproti tomu často strieda jedno prechladnutie za druhým. Preto je vhodné poskytnúť imunitnému systému podporu.

Podpora imunitného systému

Najlepšou podporou pre imunitný systém je zdravý životný štýl. Ten zahŕňa obmedzenie stresu, dostatok spánku, fyzickú aktivitu, vyváženú stravu a dostatočný príjem tekutín. Dôvody sú rôzne.

Spánok

Postupom času pribúdajú dôkazy, že spánok predstavuje kriticky dôležitú regeneračnú fázu nielen pre mozog, ale i pre imunitný systém. Nedostatok spánku má negatívny vplyv na obranné bunky vrodenej i získanej imunity. Nespavosť v dôsledku emočných problémov alebo stresových situácií môže negatívne vplývať na imunitný systém.

Výživa

Strava by mala byť vyvážená a pestrá. Takáto strava by mala obsahovať ovocie, zeleninu a celozrnné produkty. Odporúča sa denný príjem najmenej 1,5 litra (alebo lepšie 2 litre) tekutín. Dôležitý je taktiež dostatočný prísun vitamínu C a zinku.

Hygiena

Na zlepšenie ochrany pred infekciami podobnými chrípke je navyše vhodné dodržiavať aj niekoľko jednoduchých hygienických opatrení. V zimnom období je zvlášť dôležité umývanie rúk, pretože vírusy spôsobujúce prechladnutie sa môžu okrem kvapôčok šíriť aj kontaktom s kontaminovanými povrchmi. Mikroorganizmy ostávajú na predmetoch, ktorých sa ľudia často dotýkajú, napríklad na kľučkách od  dverí.

Stres

Zvýšenú infekčnosť spôsobujú i niektoré ďalšie situácie a okolnosti. Jednou z takýchto situácií je nadmerný stres. S rastúcim stresom sa zvyšuje tvorba stresových hormónov, t. j. adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu, a aktivujú sa zásoby cukru a tukov. To malo svoje opodstatnenie v kamennej dobe, keď táto reakcia zlepšovala vyhliadky v boji alebo pri úteku. Dnes už podobné reakcie v stresových situáciách  nepotrebujeme, súvisiace mechanizmy však ostávajú a jednou z nich je i zhoršenie funkcie imunitného systému.

Po prekonaní stresovej situácie sa zvyšuje citlivosť imunitného systému. Po odstránení  stresujúceho faktora sa často objavuje infekcia, príkladom je nádcha na začiatku prázdnin. Preto je vhodné po 2-3 dňoch intenzívneho úsilia zaradiť odpočinok. To isté platí pre športovcov po intenzívnom tréningu. Zvýšená náchylnosť na ochorenie počas psychického stresu môže pretrvávať i niekoľko mesiacov, príkladom je ochorenie alebo úmrtie v rodine. Naproti tomu opačná situácia, t.j. pozitívny prístup k životu, má kladný účinok na imunitný systém.